Rekordný počet prípadov vírusu západného Nílu môže vyvolávať obavy, no samotné čísla ešte neznamenajú, že infekcia je tento rok závažnejšia. Európske zdravotnícke úrady upozorňujú na nezvyčajne rozsiahle šírenie vírusu prenášaného komármi, ktorý sa objavil aj v oblastiach, kde ho predtým nezaznamenali.
Podľa najnovších údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zaznamenali krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru 1 715 prípadov nákazy a 130 úmrtí. Údaje zverejnené vo štvrtok 15. októbra vychádzajú z hlásení dostupných k 7. októbru 2026. Ide o najvyšší počet zaznamenaných ľudských infekcií v krajinách EÚ a EHP od začiatku európskeho monitorovania. Oproti priemeru za rovnaké obdobie predchádzajúcich desiatich rokov, ktorý bol 693 prípadov, je to približne dvaapolnásobok. ECDC zároveň zdôrazňuje, že vyšší počet nakazených automaticky neznamená závažnejší priebeh ochorenia.
Najviac prípadov hlási Taliansko, kde sa vírusom nakazilo 748 ľudí. Nasleduje Grécko so 445 prípadmi, Francúzsko so 144, Španielsko so 139 a Rumunsko so 117. Grécko aj Francúzsko zaznamenali najvyššie počty ľudských infekcií vo svojej doterajšej evidencii. Ochorenie sa však neobmedzuje iba na južnú Európu, kde sa tradične vyskytovalo najčastejšie.
Výrazný posun nastal v Belgicku a Holandsku. Holandské úrady nahlásili 59 prípadov, zatiaľ čo Belgicko eviduje 15 lokálne získaných infekcií, prvých zaznamenaných v krajine. Podľa ECDC sa infekcie tento rok objavili v 187 regiónoch trinástich krajín EÚ a EHP, čo predstavuje najrozsiahlejšie geografické rozšírenie ochorenia v doterajšej evidencii.
Prípady hlásia aj Chorvátsko, Cyprus, Rakúsko, Maďarsko, Nemecko a Bulharsko. Slovensko sa v najnovšom prehľade krajín s lokálne získanými ľudskými infekciami nenachádza. Vírus sa však v budúcnosti môže objaviť aj v ďalších oblastiach strednej Európy. Jeho výskyt závisí od viacerých faktorov vrátane počasia, prítomnosti vhodných druhov komárov a pohybu infikovaných vtákov.
Tohtoročná sezóna si v krajinách EÚ a EHP vyžiadala 130 obetí. Najviac úmrtí zaznamenali v Taliansku, kde zomrelo 56 nakazených, a v Grécku, kde zomrelo 46 ľudí. Holandsko hlási desať úmrtí, Rumunsko sedem, Španielsko šesť a Francúzsko tri. Po jednom úmrtí evidujú Chorvátsko a Maďarsko.
Napriek týmto číslam ECDC upozorňuje, že zatiaľ neexistujú dôkazy o zvýšenej závažnosti infekcie. Podiel hospitalizovaných pacientov, ľudí s neurologickými komplikáciami aj úmrtí je podľa úradu nižší než priemer za predchádzajúce desaťročie. Približne 77 percent nahlásených pacientov bolo hospitalizovaných a 57 percent malo neurologické príznaky. Tieto podiely sa však nevzťahujú na všetkých nakazených: väčšina infekcií prebieha bez príznakov a v oficiálnych štatistikách sa objavujú najmä diagnostikované prípady.
Rozsah šírenia sa medzi jednotlivými rokmi mení. Vplývajú naň klimatické podmienky, množstvo komárov aj dostupnosť vtáčích hostiteľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v prirodzenom kolobehu vírusu. Preto je náročné predpovedať, ktoré oblasti budú najviac ohrozené v nasledujúcej sezóne.
Vedúci oddelenia ECDC Ole Heuer zdôraznil, že výskyt vírusu západného Nílu sa medzi rokmi výrazne mení a jeho vývoj sa predpovedá len ťažko. Zdravotnícke úrady sa však podľa neho môžu na podobné situácie lepšie pripraviť.
„Výskyt vírusu západného Nílu sa z roka na rok značne líši a je ťažké ho predpovedať. Môžeme však zabezpečiť, aby sme boli pripravení. Včasnejšie odhaľovanie, väčšia informovanosť a účinná kontrola komárov nám môžu pomôcť zmierniť dôsledky šírenia vírusu do nových oblastí,“ uviedol Heuer.
Vírus sa šíri predovšetkým medzi vtákmi prostredníctvom komárov. Človek alebo kôň sa môže nakaziť po uštipnutí infikovaným komárom, pri bežnom kontakte sa však infekcia z človeka na človeka neprenáša. Prepojenie medzi vtákmi, komármi, zvieratami a ľuďmi podľa odborníkov ukazuje, prečo samotné zdravotnícke opatrenia nestačia.
„Vírus západného Nílu je jasným príkladom toho, prečo je nevyhnutný prístup zahŕňajúci viacero sektorov. Vírus cirkuluje medzi komármi a vtákmi a môže spôsobovať ochorenia u ľudí aj koní, preto riziko nedokáže zvládnuť žiadny sektor samostatne,“ vysvetlila odborníčka ECDC Céline Gossnerová.
Približne 80 percent infikovaných nemá vôbec žiadne príznaky. Asi u pätiny sa rozvinie západonílska horúčka, ktorá sa môže prejaviť zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy a svalov, únavou, nevoľnosťou, vracaním alebo kožnou vyrážkou. Väčšina ľudí sa z miernej formy ochorenia zotaví bez závažných následkov.
V menej než jednom percente infekcií môže vírus napadnúť nervový systém. V takých prípadoch hrozí zápal mozgu, zápal mozgových blán alebo iné vážne neurologické komplikácie. Vyššiemu riziku sú vystavení predovšetkým starší ľudia a osoby s oslabenou imunitou. Nebezpečenstvo môže byť väčšie aj u pacientov s niektorými chronickými ochoreniami.
Pri vysokej horúčke spojenej so silnou bolesťou hlavy, stuhnutím šije, zmätenosťou alebo svalovou slabosťou je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Takéto príznaky môžu signalizovať závažné postihnutie nervového systému. Proti vírusu západného Nílu zatiaľ neexistuje schválená vakcína pre ľudí ani špecifický antivírusový liek. Liečba sa preto zameriava na zmierňovanie príznakov a pri ťažkých stavoch na podporu životných funkcií.
Najdôležitejšou ochranou zostáva predchádzanie uštipnutiu komárom. Vírus prenášajú najmä komáre rodu Culex, ktoré sú aktívne predovšetkým za súmraku a v noci. ECDC odporúča používať repelenty, nosiť voľnejšie oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami a chrániť okná sieťkami proti hmyzu. Pomáha aj odstraňovanie stojatej vody z nádob, sudov, kvetináčov a ďalších miest, kde sa komáre môžu rozmnožovať.
V oblastiach s potvrdeným výskytom vírusu sa uplatňujú aj osobitné opatrenia pri darovaní krvi, aby sa znížilo riziko prenosu infekcie transfúziou, ku ktorému môže vo výnimočných prípadoch dôjsť. Podľa konkrétnej situácie úrady zavádzajú dočasné obmedzenia darovania krvi alebo jej dodatočné testovanie.
ECDC očakáva, že s postupujúcou jeseňou bude aktivita komárov postupne slabnúť. Ďalšie prípady sa však ešte môžu objaviť, pretože infekcie sa do štatistík dostávajú s určitým oneskorením a v niektorých oblastiach zostávajú podmienky na prenos vírusu priaznivé aj počas jesene. Rekordná sezóna tak upozorňuje, že ochorenia prenášané komármi už nemožno považovať iba za problém najteplejších oblastí Európy.