Vilnius sa v roku 1939 dostal pod správu Litvy po sovietskej invázii do Poľska. Ruský propagandistický kanál SputnikLive však túto zmenu vykreslil ako „sovietsky dar“ a priateľské gesto Moskvy, pričom vynechal vojenský nátlak a širšie politické okolnosti.
Príspevok zverejnený 27. októbra označil sovietske kroky za dôkaz priaznivého postoja voči Litve a sovietsku agresiu proti Poľsku opísal ako oslobodzovaciu výpravu. Podľa projektu Disinfo Digest takýto výklad vynecháva zásadné okolnosti a vytvára obraz Moskvy ako dobrodinca, ktorému Litva vďačí za svoje hlavné mesto.
V septembri 1939 Červená armáda vpadla na územie Poľska. Sovietsky postup súvisel s dohodami nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu, známymi ako pakt Molotov – Ribbentrop, ktoré rozdelili sféry vplyvu v strednej a východnej Európe.
Vilnius a okolitý región boli v tom čase pod poľskou správou. Po obsadení územia Sovietskym zväzom podpísali Sovieti a Litva 10. októbra 1939 dohodu, na základe ktorej Moskva postúpila Litve Vilnius a časť Vilniuského regiónu. Nešlo o samostatné priateľské gesto: mesto pripadlo Litve po sovietskej vojenskej invázii do Poľska.
Dohoda znamenala aj ďalší zásah do litovskej suverenity. Litva musela súhlasiť s rozmiestnením sovietskych vojenských posádok na svojom území, čo Sovietskemu zväzu umožnilo umiestniť tam vojakov a základne. Podľa projektu Disinfo Digest tento krok obmedzoval nezávislosť Litvy. V júni 1940 Sovietsky zväz krajinu okupoval a následne ju začlenil do svojho štátneho útvaru.
Ruský výklad zdôrazňuje samotné odovzdanie Vilniusu, no vynecháva vojenský a politický postup, ktorý mu predchádzal a nasledoval po ňom. Zložité udalosti tak predstavuje ako priateľskú pomoc, za ktorú by mala byť Litva Moskve vďačná.
Podobné tvrdenia sa v ruskom informačnom priestore objavovali aj v minulosti. V roku 2024 litovský projekt Delfi Lie Detector upozornil na príspevky na sociálnych sieťach, podľa ktorých by Litovčania mali Rusku ďakovať nielen za Vilnius, ale aj za ďalšie územia vrátane prístavu Klaipėda.
Takéto tvrdenia podľa analýzy nezodpovedajú historickému kontextu. Sovietske územné zisky súviseli s vojenskými operáciami a politickými rozhodnutiami; viaceré zmeny nastali pred okupáciou Litvy alebo po nej.
Litovská spravodajská služba vo svojich hodnoteniach upozorňuje na opakované ruské informačné kampane namierené proti Litve. Tie sa okrem iného snažia spochybňovať jej dejiny, národnú identitu a dôveryhodnosť štátnych inštitúcií. Prípad Vilniusu zapadá do širšieho vzorca, v ktorom sa minulé udalosti vyberajú a vykladajú v súlade so súčasnými záujmami Moskvy, zatiaľ čo vojenský nátlak, okupácia a obmedzovanie suverenity ustupujú do úzadia.