V Sakkáre pri egyptskej Káhire odkryli českí archeológovia ďalšie časti rozsiahleho pohrebného komplexu, ktorý patril jednej z vplyvných rodín starovekej ríše. Medzi najvýznamnejšie nálezy patrí obetná kaplnka Ichetnefret, matky vysokopostaveného úradníka Ptahšepsesa. Jej výzdoba prináša nové poznatky o rodinných väzbách, pohrebných obradoch aj o tom, ako sa pred približne 4 500 rokmi budoval spoločenský a politický vplyv.
Výskum vedie Miroslav Bárta z tímu Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. Archeológovia postupne odkrývajú hrobky, ktoré skúmali už v 19. storočí, no neskôr ich znovu zasypal púštny piesok. Lokalitu navštívil aj egyptský minister cestovného ruchu a pamiatok Šeríf Fathí.
Kaplnka Ichetnefret zostávala neznáma napriek tomu, že o oblasť sa archeológovia zaujímali už pred viac ako 160 rokmi. V rokoch 1858 až 1860 tu francúzsky archeológ Auguste Mariette preskúmal približne 160 hrobiek z rôznych období Starej ríše, no túto časť pohrebného komplexu neobjavil.
Mimoriadne zaujímavé sú takzvané nepravé dvere. V staroegyptskej náboženskej tradícii predstavovali symbolický priechod medzi svetom živých a ríšou zosnulých, cez ktorý mal duch mŕtveho prijímať obetné dary. Na dverách je zobrazená Ichetnefret s manželom Sabuom a synmi Ptahšepsesom a Raneferom. Výzdoba tak pomáha objasniť rodinné väzby aj postavenie jednotlivých členov rodiny.
Ústrednou postavou komplexu je Ptahšepses, jeden z najvýznamnejších hodnostárov piatej egyptskej dynastie. Za vlády štyroch panovníkov zastával vysoké úrady. Podľa zachovaných historických prameňov bol prvým známym mužom nekráľovského pôvodu, ktorý sa oženil s egyptskou princeznou. Jeho manželkou bola Chamaat, dcéra faraóna Veserkafa, zakladateľa piatej dynastie.
Sobáš s členkou panovníckej rodiny mohol posilniť postavenie úradníka aj jeho príbuzných. Skúmanie takýchto väzieb pomáha egyptológom porozumieť tomu, ako sa v starovekom Egypte získaval a upevňoval politický vplyv.
Nové poznatky priniesol aj výskum hrobky Ptahšepsesovho otca Sabua. Stavba má pôdorys približne 54 × 28 metrov a pôvodne dosahovala výšku okolo piatich metrov. Jej vonkajšie steny zdobia prvky pripomínajúce priečelia kráľovských palácov, čo bolo znakom vysokého spoločenského postavenia.
V obetnej kaplnke sa zachovali reliéfy Sabua a jeho syna Ptahšepsesa, ktorí sledujú sprievody ľudí prinášajúcich obetné dary. Nešlo iba o výzdobu: podľa náboženských predstáv Egypťanov mali obetiny zabezpečiť zosnulému potrebné zásoby aj po smrti. Pre archeológov sú reliéfy zároveň historickým prameňom o dobovom oblečení, spoločenskej hierarchii a náboženských zvyklostiach.
Výskum podľa vedúceho expedície Miroslava Bártu prináša nové dôkazy o fungovaní egyptskej spoločnosti počas piatej dynastie. Pomáha objasňovať vývoj pohrebných praktík a mumifikácie, ale aj spôsoby, ktorými si vplyvné rodiny zabezpečovali významné postavenie.
Výskumníci upozorňujú aj na poznatky o raných podobách nepotizmu, teda uprednostňovania príbuzných pri obsadzovaní významných funkcií, a o presadzovaní záujmov prostredníctvom osobných kontaktov. Tieto závery vychádzajú z odborného skúmania historických prameňov a archeologických nálezov; neznamenajú, že staroveký Egypt fungoval podľa rovnakých politických či právnych pravidiel ako súčasné štáty.
V podzemnej pohrebnej komore archeológovia našli vápencový sarkofág s pozostatkami Ptahšepsesa. Do komory viedla zostupná chodba z východnej strany hrobky. Hrobku vykradli už v staroveku a odniesli z nej šperky i ďalšie cennosti, časť múmie sa však zachovala. Egyptskí antropológovia pozostatky preskúmali a dospeli k záveru, že úradník zomrel vo veku viac ako 60 rokov.
Na pomery starovekého Egypta išlo o pomerne vysoký vek. Výsledky analýzy zodpovedajú informáciám zachovaným v nápisoch opisujúcich jeho život. Ptahšepsesova hrobka zaberá viac ako 900 štvorcových metrov. Pri jej opätovnom lokalizovaní odborníci spojili satelitné snímky s terénnym archeologickým prieskumom.
Výsledky expedície ocenil aj egyptský minister cestovného ruchu a pamiatok Šeríf Fathí, ktorý navštívil archeologickú lokalitu. Vyzdvihol nálezy aj spoluprácu egyptských odborníkov so zahraničnými vedeckými pracoviskami. Podľa neho ukazujú, že egyptské archeologické lokality stále ukrývajú množstvo neodhalených pamiatok.
Českí egyptológovia plánujú v Sakkáre pokračovať vo výskume a reštaurovaní objavených hrobiek. Pátrať chcú aj po ďalších zasypaných častiach pohrebiska. Nové nálezy môžu priniesť ďalšie poznatky o živote, náboženstve a mocenských vzťahoch v starovekom Egypte.
Obsah zo stránky facebook.net nie je možné zobraziť bez súhlasu s ukladaním príslušných súborov cookies. Pre zobrazenie zablokovaného obsahu je potrebné upraviť cookies preferencie.
Upraviť cookies preferencie