Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje zrušenie sankcií voči Ruskému fondu priamych investícií (RDIF), ktorý vedie blízky spolupracovník Vladimira Putina Kirill Dmitrijev. Washington fond po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu označil za finančný nástroj spojený s Kremľom. Konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
Moskva sa usiluje o vyradenie fondu zo sankčného zoznamu v súvislosti s dohodou o dodávkach ruskej motorovej nafty do Spojených štátov. RDIF sa má podieľať na sprostredkovaní obchodov medzi ruskými dodávateľmi a americkými odberateľmi, no sankcie výrazne obmedzujú jeho možnosti využívať americký finančný systém. Ruskí predstavitelia preto žiadajú Washington o zrušenie obmedzení, ktoré zaviedla predchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena.
Americký predstaviteľ potvrdil, že ministerstvo financií žiadosť preveruje v rámci štandardného postupu pri posudzovaní žiadostí o vyradenie subjektov zo sankčných zoznamov. Samotná žiadosť teda nezaručuje schválenie: fond musí preukázať, že dôvody, pre ktoré bol sankcionovaný, už neplatia.
Predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, spojil posudzovanie žiadosti so snahou zlepšiť vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou a podporiť rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Dmitrijeva označil za užitočného sprostredkovateľa pri kontaktoch s ruskou stranou.
Dmitrijev sa v posledných mesiacoch stal jednou z hlavných postáv hospodárskych rokovaní medzi oboma krajinami. Okrem vedenia RDIF zastáva funkciu osobitného vyslanca ruského prezidenta pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím. S americkými predstaviteľmi rokuje o možnostiach obnovenia obchodných vzťahov, ktoré výrazne obmedzili sankcie zavedené po ruskom útoku na Ukrajinu.
Medzi jeho dôležitých amerických partnerov patria Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a prezidentov zať Jared Kushner. Podľa informácií o rokovaniach sa Dmitrijev snaží presvedčiť Washington, že spoločné investičné projekty môžu byť súčasťou širšej dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Americká administratíva v hospodárskej spolupráci vidí aj možný spôsob podpory diplomatického úsilia o ukončenie vojny.
Ruský fond priamych investícií vznikol v roku 2011 s cieľom prilákať zahraničný kapitál do ruskej ekonomiky. Postupne investoval miliardy dolárov do domácich podnikov a projektov, často v spolupráci s investormi z Blízkeho východu a ďalších regiónov. Moskva prostredníctvom fondu rozvíjala hospodárske vzťahy so zahraničnými partnermi. RDIF sa podieľal aj na medzinárodnej propagácii ruskej vakcíny Sputnik V proti ochoreniu COVID-19.
Po začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu sa postoj Washingtonu k fondu zásadne zmenil. Americké ministerstvo financií 28. februára 2022 oznámilo sankcie voči fondu, jeho správcovskej spoločnosti aj generálnemu riaditeľovi Kirillovi Dmitrijevovi. Cieľom bolo obmedziť prístup osôb a inštitúcií spojených s Kremľom k zahraničnému kapitálu.
Vtedajšie vyhlásenie ministerstva financií označilo RDIF za štátny investičný fond, ktorý je podľa amerických úradov všeobecne považovaný za akúsi Putinovu tajnú pokladnicu. Ministerstvo ho zároveň označilo za symbol širšieho systému ruskej kleptokracie, v ktorom sa štátne zdroje prepájajú so záujmami politicky vplyvných osôb.
Washington v roku 2022 upozorňoval, že Putin a jeho najbližší spolupracovníci využívali fond a Dmitrijevove zahraničné kontakty na získavanie finančných prostriedkov vrátane kapitálu zo Spojených štátov. Obmedzenie prístupu k americkému finančnému systému malo Rusku sťažiť financovanie vojny a ďalších aktivít režimu.
Prípadné vyradenie RDIF zo sankčného zoznamu by znamenalo výrazný obrat oproti politike, ktorú Washington presadzoval po februári 2022. Fond by mohol opäť získať prístup k niektorým možnostiam medzinárodnej spolupráce. Rozsah prípadných výhod by však závisel od rozhodnutia amerických úradov a od sankcií platných v ďalších krajinách.
Rokovania úzko súvisia s dohodou o dodávkach ruskej motorovej nafty do Spojených štátov. Trump ju oznámil 9. októbra po telefonickom rozhovore s Vladimirom Putinom. Washington následne povolil určité transakcie s ruskou naftou prostredníctvom dočasnej licencie, ktorá má podľa zverejnených informácií platiť do apríla 2027.
Išlo o významnú zmenu oproti postupu Spojených štátov, ktoré v marci 2022 zakázali dovoz ruskej ropy a ropných produktov. Trump dohodu zdôvodňoval snahou zabezpečiť dostatok paliva pre amerických spotrebiteľov a zmierniť tlak na jeho ceny. Vybrané obchody s ruskou naftou tak Washington povolil ešte predtým, ako sa začalo hovoriť o možnom zrušení sankcií voči fondu.
Dočasné povolenie obchodovať s určitými dodávkami ruskej nafty automaticky neznamená, že sankcie voči RDIF prestali platiť. Fond preto požiadal o samostatné posúdenie svojho postavenia. Moskva sa snaží odstrániť prekážky, ktoré môžu komplikovať financovanie a sprostredkovanie pripravovaných obchodov.
RDIF má pri organizovaní dodávok zohrávať významnú úlohu. Ruský vicepremiér Alexander Novak už skôr potvrdil zapojenie fondu do príprav vývozu. Moskva zároveň oznámila, že smerom na zahraničné trhy vyplávali tankery s ruskou motorovou naftou; časť dodávok má byť určená pre amerických odberateľov.
Obnovenie dodávok ruskej motorovej nafty do Spojených štátov sa nezaobišlo bez komplikácií. Niektoré tankery podľa dostupných informácií opustili ruské prístavy ešte pred zaplatením nákladu americkými kupujúcimi. To vyvoláva otázky o financovaní obchodov a ochote bánk či ďalších spoločností podieľať sa na transakciách súvisiacich s Ruskom.
Jedným zo sledovaných plavidiel je tanker Agioi Fanendes, ktorý 23. októbra vyplával z ruského prístavu Primorsk. Podľa údajov spoločností monitorujúcich lodnú dopravu mal pôvodne smerovať do New Yorku. Neskôr však zmenil oznámený cieľ plavby na označenie, ktoré znamená, že zatiaľ nemá stanovené konkrétne miesto vykládky.
Podľa informácií o plánovaných trasách sa k americkým prístavom vydali tri tankery s približne 140-tisíc tonami ruskej motorovej nafty. Ich predpokladané termíny príchodu pripadali na začiatok novembra. Údaje o trasách sa však môžu meniť a oznámenie cieľového prístavu ešte neznamená, že sa náklad v Spojených štátoch skutočne vyloží.
Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že niektoré plavidlá čelia sankciám zo strany európskych krajín. Americké povolenia preto nemusia automaticky odstrániť všetky právne a finančné prekážky. Otázniky zostávajú aj nad tým, ako sa bude zabezpečovať platba za ruské palivo a ktoré spoločnosti budú ochotné podieľať sa na jeho dovoze.
Možnosť zrušenia sankcií voči RDIF kritizujú bývalí americkí predstavitelia aj časť zákonodarcov. Podľa nich by Washington mohol Rusku poskytnúť významnú ekonomickú výhodu bez toho, aby Moskva pristúpila na konkrétne ústupky pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.
Eric Green, ktorý počas prezidentovania Joea Bidena zodpovedal za ruskú politiku v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu, vysvetlil, že RDIF patril medzi prvé ciele sankcií pre svoje finančné možnosti a prepojenia na projekty spojené s Putinom. Prístup fondu k západnému finančnému systému mohol podľa neho pomáhať Moskve získavať zdroje využiteľné aj na financovanie vojny.
Green upozornil, že prípadné zrušenie sankcií by vyslalo výrazný signál o zmene americkej politiky. Washington po začiatku invázie presadzoval názor, že ekonomický tlak na Rusko by sa nemal zmierňovať bez pokroku pri riešení vojny na Ukrajine. Vyradenie RDIF zo sankčného zoznamu pred dosiahnutím mierovej dohody by podľa kritikov tento prístup oslabilo.
Trumpova administratíva vychádza z predpokladu, že obnovenie hospodárskych kontaktov môže pomôcť pri diplomatických rokovaniach. Americkí predstavitelia zapojení do rozhovorov s Moskvou sa domnievajú, že ponuka budúcej ekonomickej spolupráce môže vytvoriť priestor na širšiu dohodu. Zatiaľ však nie je potvrdené, že by Rusko výmenou za možné sankčné úľavy prijalo nové záväzky týkajúce sa zastavenia bojov.
Kirill Dmitrijev sa v posledných týždňoch snaží presvedčiť amerických partnerov, že obchodné vzťahy s Ruskom by sa mali obnovovať už počas mierových rokovaní, nielen po ich prípadnom úspešnom ukončení. Na konferencii 16. októbra vyhlásil, že diskusie o spoločných projektoch prebiehajú už teraz.
Rokovania Washingtonu a Moskvy sa netýkajú iba motorovej nafty. Obe strany skúmajú aj možnosti spolupráce v energetike a pri ďalších investičných projektoch. Medzi diskutovanými témami sa objavili podiely v ruských energetických spoločnostiach, projekty súvisiace so zemným plynom či možné obnovenie širších hospodárskych väzieb.
To však neznamená, že jednotlivé projekty už boli schválené alebo sa začali uskutočňovať. Viaceré návrhy sú zatiaľ predmetom diskusií a ich realizácia by si vyžadovala vyriešenie sankčných, právnych aj obchodných otázok.
Dmitrijev napriek tomu vystupuje ako jeden z hlavných sprostredkovateľov medzi Kremľom a americkou administratívou. Jeho úloha pri rokovaniach o dodávkach nafty zároveň vysvetľuje, prečo sa Moskva usiluje o zrušenie sankcií práve voči fondu, ktorý vedie.
Americké ministerstvo financií zatiaľ neoznámilo, či žiadosti RDIF vyhovie. Nie je známy ani termín rozhodnutia. Prebieha štandardné posudzovanie, pri ktorom sa preverujú dôvody pôvodného zaradenia fondu na sankčný zoznam.
Nie je jasné ani to, či by prípadné rozhodnutie znamenalo úplné zrušenie sankcií, alebo iba čiastočné uvoľnenie niektorých obmedzení. Fond a jeho vedenie čelia sankciám aj v ďalších krajinách, takže samotné americké rozhodnutie by nemuselo odstrániť všetky prekážky medzinárodného obchodovania.
Už samotné posudzovanie žiadosti však ukazuje, že Trumpova administratíva je ochotná rokovať o hospodárskych ústupkoch voči Rusku aj počas pokračujúcej vojny na Ukrajine. Je to citlivá otázka najmä preto, že RDIF patril po začiatku invázie medzi prvé významné ruské finančné subjekty, na ktoré Washington uvalil sankcie.
Výsledok rokovaní zostáva otvorený. Ak by Spojené štáty fond zo sankčného zoznamu skutočne vyradili, Moskva by získala významný hospodársky úspech. Či by takýto krok zároveň prispel k ukončeniu vojny na Ukrajine, zatiaľ nemožno posúdiť.