Donald Trump vyvolal rozruch tvrdením, že Rusko sa voči Ukrajine správa „v poriadku“ a v poslednom období jej údajne veľa nerobí. Jeho slová zazneli v deň, keď ruský útok v Charkovskej oblasti pripravil o život šesť ľudí vrátane dvoch detí.
V pondelok 19. októbra sa novinári amerického prezidenta pýtali, či by sa zúčastnil na trojstrannom summite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Trump túto možnosť nevylúčil, no naznačil, že hlavnou témou stretnutia by nemusela byť vojna na Ukrajine.
„Nie, ale urobil by som to. Nie tak veľmi kvôli Ukrajine, pretože Rusko sa, úprimne povedané, voči Ukrajine správa v poriadku. Veľa toho nerobí,“ vyhlásil Trump. Následne hovoril o Rusku a Číne a povedal: „Neurobili ani zďaleka toľko, koľko mohli, a ja si to vážim.“ Z jeho slov nebolo úplne jasné, či hodnotil ruské vojenské operácie na Ukrajine alebo širšie pôsobenie Moskvy a Pekingu. Ako hlavnú tému prípadného summitu spomenul jadrové zbrane a odzbrojenie. Jeho vyjadrenia nepredstavujú výslovné schválenie konkrétnych útokov na ukrajinských civilistov, ostro však kontrastujú s pokračujúcim bombardovaním krajiny.
V ten istý deň zasiahol ruský dron typu Šáhid verejný park pri kaviarni v obci Nova Vodolaha v Charkovskej oblasti, kde sa nachádzali civilisti. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zahynulo šesť ľudí vrátane dvoch detí a ďalších 14 utrpelo zranenia. Medzi obeťami bolo dievčatko Angelina, ktoré malo niečo vyše roka. Jeho matka Inna podľa Zelenského neskôr podľahla zraneniam v nemocnici.
Zelenskyj útok odsúdil a vyzval západných partnerov, aby nezmierňovali sankcie proti Rusku. „Životy musia byť chránené. Ukrajina potrebuje protivzdušnú obranu,“ uviedol. Zároveň požiadal Spojené štáty o tvrdší postup voči Moskve a podporu ďalších sankčných opatrení. V predchádzajúcich hodinách Rusko podniklo aj rozsiahle útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré spôsobili výpadky elektriny. Problémy so zásobovaním energiou zasiahli podľa dostupných informácií viac ako pol milióna ľudí.
Trump počas rozhovoru s novinármi obhajoval svoj prístup k Moskve. Povedal, že nechce narušiť rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a že ďalšie ekonomické opatrenia proti Rusku by mohli ohroziť diplomatické kontakty. Putina zároveň ocenil za údajne obmedzenú podporu Iránu, proti ktorému Spojené štáty vedú vojenské a hospodárske operácie. „Rusko mohlo urobiť oveľa viac, aby pomohlo Iránu. Rusko urobilo pre Irán veľmi málo,“ vyhlásil Trump. Podľa neho je dôležité, aby Moskva nezačala Teheránu poskytovať výraznejšiu pomoc.
V ten istý deň však ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas návštevy Teheránu opätovne vyjadril podporu Iránu a jeho postoj k súčasnému konfliktu označil za oprávnený. Obvinil tiež Spojené štáty a Izrael z vojenskej kampane proti Iránu. Jeho vyjadrenie samo osebe nepreukazuje rozsah konkrétnej ruskej vojenskej pomoci Teheránu.
V pozadí Trumpových slov je návrh stretnutia prezidentov Spojených štátov, Ruska a Číny. Podľa informácií zverejnených v médiách mal Putin počas telefonátu s Trumpom 9. októbra navrhnúť trojstranný summit, ktorý by sa mohol konať v Číne. Jednou z tém by mohlo byť ukončenie vojny na Ukrajine a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by sa na stretnutí nemusel zúčastniť. Trump potvrdil, že je ochotný o takom formáte uvažovať, pričom ako hlavnú tému spomenul jadrové odzbrojenie. Termín ani konkrétny program stretnutia zatiaľ nie sú potvrdené.
Možnosť rokovaní bez ukrajinskej strany vyvoláva otázky, ako by sa dali dohodnúť podmienky ukončenia vojny bez priameho zastúpenia napadnutej krajiny. Kyjev dlhodobo odmieta, aby sa o jeho území, bezpečnosti a budúcnosti rozhodovalo bez jeho účasti. Zároveň zdôrazňuje, že mierová dohoda musí obsahovať dôveryhodné bezpečnostné záruky, ktoré zabránia ďalšej ruskej agresii. O prípadnom summite sa zatiaľ iba diskutuje; potvrdená dohoda o ukončení konfliktu nevznikla.
Trump počas pondelkového vystúpenia opäť ostro kritizoval Zelenského. Tvrdil, že ukrajinský prezident mal už dávno dosiahnuť dohodu o ukončení vojny a nevyužil príležitosť na získanie výhodnejších podmienok. „Myslím si, že nastal čas, aby za Ukrajinu rokoval niekto iný,“ povedal. Neuviedol však, kto by mal Zelenského pri rokovaniach nahradiť, ani výslovne nepožadoval jeho odstúpenie z prezidentskej funkcie.
Napätie medzi Washingtonom a Kyjevom sa v posledných týždňoch zvýšilo aj pre americké rozhodnutia týkajúce sa sankcií a energetického obchodu s Ruskom. Trumpova administratíva zmiernila niektoré obmedzenia týkajúce sa ruských ropných produktov, čo vyvolalo kritiku aj medzi americkými zákonodarcami. Objavili sa tiež problémy s niektorými formami vojenskej a technologickej podpory Ukrajiny. Trump však potvrdil, že Spojené štáty s Kyjevom naďalej zdieľajú spravodajské informácie. Spolupráca sa teda úplne neprerušila, hoci vzťahy zostávajú napäté.
Trump svoje tvrdenie o ruskej zdržanlivosti nepodložil konkrétnymi údajmi. Naďalej hovorí, že jeho prioritou je ukončiť vojnu rokovaniami a zabrániť ďalším stratám na životoch. Kyjev zdôrazňuje, že diplomatické riešenie musí byť spojené s tlakom na Moskvu a nesmie umožniť pokračovanie agresie. Otvorená zostáva aj otázka prípadného summitu Trumpa, Putina a Si Ťin-pchinga.
Slová amerického prezidenta zazneli v deň smrteľného útoku na civilistov, keď ukrajinské úrady informovali aj o poškodených energetických zariadeniach a rozsiahlych výpadkoch elektriny. Pokračujúce bombardovanie ukrajinského územia je v ostrom rozpore s predstavou, že Moskva výrazne obmedzila svoje vojenské operácie. Rozdielne postoje Washingtonu a Kyjeva tak naďalej komplikujú hľadanie spoločného postupu.