Donald Trump verejne navrhol, aby sa Venezuela stala 51. štátom Spojených štátov. Počas utorkového vystúpenia v texaskom prístavnom meste Corpus Christi hovoril o dodávkach venezuelskej ropy a zlepšení vzťahov medzi Washingtonom a Caracasom. Naznačil, že Venezuelčania by namiesto prezidenta volili guvernéra. Konkrétny plán na pripojenie krajiny však nepredstavil.
Pred davom priaznivcov Trump vyhlásil, že Venezuela by sa vďaka hospodárskej spolupráci s USA mohla stať prosperujúcou krajinou. Potom vyslovil návrh, ktorý by zásadne zmenil jej politické postavenie. „Ktovie, možno sa čoskoro jedného dňa stane prosperujúcim 51. štátom,“ povedal. Vzápätí dodal: „Urobme z nej 51. štát. A namiesto prezidenta budeme mať voľby guvernéra. Čo vy na to?“
K tejto myšlienke sa počas prejavu ešte vrátil. Obrátil sa na podnikateľa v ropnom priemysle Harolda Hamma, ktorý bol medzi prítomnými, a opäť navrhol, aby sa Venezuela stala ďalším americkým štátom. Z prejavu však nevyplynulo, že by Washington pripravoval konkrétny postup.
Trump vystúpil v prístave Corpus Christi, jednom z významných centier amerického energetického priemyslu. Upozornil tam na tanker, ktorý podľa jeho slov priviezol z Venezuely milión barelov ropy. Dodávku označil za výsledok americkej vojenskej operácie a následnej dohody s Caracasom. „Vidíte tam tú loď? Má na palube milión barelov ropy z Venezuely,“ povedal prítomným.
Tvrdil, že do Spojených štátov dorazili aj ďalšie podobné dodávky a že ropa sa spracúva v amerických rafinériách. Vyhlásil tiež, že prichádza bez nákladov pre amerických daňových poplatníkov. Podrobné podmienky dohody však nepredstavil, takže jeho slová samy osebe nepotvrdzujú, že všetky súvisiace náklady znáša výlučne venezuelská strana.
Prezident hovoril aj o miliardových investíciách najväčších energetických spoločností do venezuelského ropného priemyslu a o nových pracovných miestach. Konkrétne projekty ani ich finančný rozsah podrobne nerozviedol. Práve pri opise hospodárskej spolupráce vyslovil návrh na pripojenie Venezuely k USA.
Trump pripomenul americkú vojenskú operáciu vo Venezuele zo začiatku januára, pri ktorej americké jednotky zadržali vtedajšieho prezidenta Nicolása Madura. V súvislosti s následnými dodávkami ropy vyhlásil: „Víťazovi patrí korisť.“
Následne tvrdil, že Spojené štáty vďaka operácii získali kontrolu nad významnou časťou svetových ropných zásob. Zdôrazňoval veľké venezuelské zásoby a možné výhody ich spracovania pre americký priemysel. Jeho vyjadrenie však neznamená, že Spojené štáty získali vlastnícke práva k venezuelským ložiskám. Venezuela zostáva medzinárodne uznaným suverénnym štátom a samotný vojenský zásah z jej prírodného bohatstva americký majetok neurobil.
Trump označoval energetickú spoluprácu za jeden z najväčších úspechov svojej administratívy. Sľuboval, že dodávky pomôžu americkým rafinériám a prispejú k zlepšeniu situácie na trhu s palivami.
Vzťahy medzi Washingtonom a Caracasom sa zásadne zmenili 3. januára 2026. Americké ozbrojené sily vtedy uskutočnili operáciu na území Venezuely, pri ktorej zadržali Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú. Previezli ich do Spojených štátov, kde čelia trestnému stíhaniu. Maduro je obvinený z trestných činov súvisiacich s obchodovaním s drogami a zbraňami; obvinenia odmieta. Zásah vyvolal otázky o súlade s medzinárodným právom aj o ďalšom politickom usporiadaní Venezuely.
Po Madurovom zadržaní sa vedenia krajiny ujala dovtedajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Jej vláda začala s Washingtonom rokovať o hospodárskej spolupráci vrátane obnovy dodávok ropy a zapojenia amerických energetických spoločností. Trump tvrdil, že vzťahy medzi krajinami sú teraz veľmi dobré, a venezuelskej strane poďakoval za spoluprácu.
Trump už podobnú predstavu vyslovil aj predtým. V máji tohto roka povedal, že vážne zvažuje možnosť urobiť z Venezuely 51. štát USA. Tvrdil, že má medzi Venezuelčanmi veľkú podporu, a upozorňoval na hodnotu tamojších ropných zásob. Podobné úvahy naznačoval aj v príspevkoch na sociálnych sieťach.
Rodríguezová jeho slová odmietla. Zdôraznila, že Venezuela nie je kolóniou a jej obyvatelia majú právo rozhodovať o budúcnosti vlastnej krajiny. „Budeme naďalej brániť našu územnú celistvosť, suverenitu, nezávislosť a históriu,“ vyhlásila. Hospodárska spolupráca so Spojenými štátmi podľa jej postoja neznamená súhlas so stratou venezuelskej štátnosti. Na najnovšie Trumpove slová z Corpus Christi nebola v čase prípravy článku potvrdená nová oficiálna reakcia venezuelskej vlády.
Pripojenie Venezuely by nebolo rozhodnutím, ktoré môže urobiť samotný americký prezident. Ústava USA zveruje právomoc prijímať nové štáty do federácie Kongresu. Venezuela je navyše medzinárodne uznaný suverénny štát, nie americké územie čakajúce na prijatie do federácie. Prípadné začlenenie by si vyžadovalo riešenie zásadných otázok medzinárodného práva, suverenity a súhlasu dotknutej krajiny.
Ak by sa Venezuela stala americkým štátom, jej politické usporiadanie by sa zásadne zmenilo: namiesto vlastného prezidenta by mala guvernéra a jej obyvatelia by sa zapojili do amerického federálneho politického systému. Zatiaľ však ide iba o verejný Trumpov návrh. Biely dom neoznámil prípravu legislatívy, rokovania o pripojení ani časový harmonogram.
Trump opakovane zdôrazňoval rozsah venezuelských zásob ropy. Podľa údajov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu patrí krajine prvenstvo vo veľkosti preukázaných zásob. Veľká časť venezuelskej ropy je ťažká, preto sú jej ťažba a spracovanie technicky náročné. Energetický priemysel krajiny dlhodobo zápasí s nedostatkom investícií, zastaranou infraštruktúrou a následkami hospodárskej krízy.
Americké rafinérie, najmä v oblasti Mexického zálivu, majú skúsenosti so spracovaním ťažkej ropy. Obnovený dovoz preto môže byť obchodne významný pre obe krajiny. Skutočný rozsah prínosov však bude závisieť od obchodných dohôd, investícií a vývoja na svetových energetických trhoch. Prezidentove vyhlásenia samy osebe nepotvrdzujú, že sa všetky avizované projekty uskutočnia.
Trump v minulosti naznačoval, že Kanada by sa mohla stať 51. americkým štátom; kanadskí predstavitelia túto myšlienku odmietli. Presadzoval aj získanie Grónska, autonómneho územia Dánskeho kráľovstva, čo vyvolalo nesúhlas dotknutých predstaviteľov a diskusiu o územnej celistvosti a suverenite. V prípade Venezuely spája svoju predstavu priamo s ropným bohatstvom a hospodárskou spoluprácou po januárovej vojenskej operácii.
Vystúpenie v Texase sa konalo týždeň pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu. Trump počas návštevy podporoval republikánskych kandidátov a hovoril najmä o energetike, cenách palív a hospodárskej politike svojej administratívy. Príchod tankera s venezuelskou ropou predstavil ako výsledok amerického zásahu a následných rokovaní s Caracasom.
Nie je jasné, či Trump návrh zamýšľal ako konkrétny politický cieľ, alebo ním chcel zdôrazniť rozsah amerického vplyvu vo Venezuele. Neuviedol kroky, ktoré by z jeho slov robili oficiálny plán. Venezuela zostáva nezávislým štátom a jej predstavitelia už podobnú predstavu odmietli. Trumpov prejav však ukázal, ako úzko spája jej budúcnosť s americkými hospodárskymi a energetickými záujmami: hovoril o vojenskom zásahu, dodávkach ropy, investíciách aj o krajine, ktorá by namiesto vlastného prezidenta mohla mať guvernéra.