Otázka, koľko krokov denne podporuje zdravie a znižuje riziko predčasného úmrtia, nemá jednu jednoduchú odpoveď. Nová štúdia však naznačuje, že okrem celkového počtu krokov môže zohrávať významnú úlohu aj tempo chôdze.
Približne 30 minút svižnej chôdze denne môže mať podľa zistení na riziko úmrtia podobný súvis ako dosiahnutie 7 500 až 10 000 krokov. Takýto pohyb môže byť dôležitý najmä pre ľudí, ktorí počas dňa veľa sedia a nemajú čas na dlhšie prechádzky.
Výskumný tím z austrálskej Monash University analyzoval údaje od viac ako 103-tisíc ľudí stredného veku. Informácie pochádzali z databázy UK Biobank a účastníci počas siedmich dní nepretržite nosili zariadenie na sledovanie pohybovej aktivity.
Vedci sledovali celkový počet krokov aj ich intenzitu. Účastníkov rozdelili do štyroch skupín podľa počtu krokov za deň: menej ako 5 000, 5 000 až 7 500, 7 500 až 10 000 a viac ako 10 000 krokov. Zisťovali tiež najvyššiu udržateľnú frekvenciu krokov, ktorú každý človek dosiahol počas svojej najaktívnejšej polhodiny dňa.
Význam má aj tempo chôdze
Výsledky ukázali, že s nižším rizikom úmrtia sa spájali viaceré kombinácie počtu krokov a rýchlosti chôdze. Zaujímavé bolo najmä porovnanie ľudí, ktorí denne prešli menej ako 5 000 krokov, no počas najaktívnejšej časti dňa kráčali svižným tempom. Pri frekvencii najmenej 80 krokov za minútu sa u nich zaznamenalo výrazné zníženie rizika.
Podobný súvis sa objavil aj u ľudí, ktorí kráčali pomalšie, približne 60 krokov za minútu, ale denne nazbierali 5 000 až 7 500 krokov. Týkal sa rizika úmrtia z akejkoľvek príčiny aj úmrtí súvisiacich s ochoreniami srdca a ciev.
Štúdia nepreukazuje priamu príčinu a následok. Autori upozorňujú, že išlo o pozorovací výskum. Jeho výsledky preto nedokazujú, že samotné zrýchlenie chôdze priamo vedie k nižšiemu riziku úmrtia.
Napriek tomu prinášajú dôležitý poznatok pre ľudí, ktorí nemôžu každý deň dosiahnuť vysoký počet krokov. Svižnejšie tempo môže byť užitočné v situáciách, keď dlhšej chôdzi bránia časové, zdravotné alebo environmentálne obmedzenia.
Zistenia tak naznačujú, že pri pohybovej aktivite nemusí byť najdôležitejším cieľom za každú cenu dosiahnuť konkrétne číslo na krokomere. Aj kratšia, ale intenzívnejšia chôdza môže byť spojená s priaznivejším vplyvom na zdravie.