Život bez romantického partnera nemusí automaticky znamenať osamelosť ani nespokojnosť. Výskumníci sledovali takmer 3 000 nezadaných ľudí počas jedenástich rokov a zistili, že približne 90 percent si udržiavalo pomerne vysokú spokojnosť so životom.
Výskumníci z Torontskej univerzity analyzovali údaje od 2 930 ľudí z Nemecka, ktorí nikdy neuzavreli manželstvo a počas sledovaného obdobia nežili v partnerskom vzťahu. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Personality and Social Psychology Bulletin sa zamerala na ich psychickú pohodu, spokojnosť so životom, sexuálny život aj túžbu po romantickom partnerovi.
Približne 90 percent účastníkov si počas jedenástich rokov udržiavalo relatívne vysokú a stabilnú spokojnosť so životom. Hlavná autorka štúdie Elaine Hoanová vysvetlila: „Zistili sme, že hoci sa spokojnosť so sexuálnym životom či túžba po partnerovi medzi účastníkmi líšili, ich celková spokojnosť so životom zostávala pozoruhodne stabilná,“
Vedci skúmali tri vekové skupiny. Na začiatku sledovania mali účastníci približne 18, 26 alebo 36 rokov. Spokojnosť so životom zostávala pomerne vysoká vo všetkých skupinách, hoci najvyššie hodnoty vo všeobecnosti dosahovali mladší účastníci. Výsledky tak spochybňujú predstavu, že čím dlhšie človek zostáva nezadaný, tým nešťastnejší sa nevyhnutne stáva.
Spokojnosť so životom však neznamená, že človek vôbec netúži po vzťahu. Mnohí účastníci by si romantického partnera radi našli, no dokázali prežívať naplnený život aj bez neho. Spokojnosť s vlastným nezadaným stavom, sexuálnym životom i túžba po partnerovi sa medzi jednotlivcami výrazne líšili.
Človek môže byť spokojný s prácou, priateľstvami a každodenným životom a zároveň mu môže chýbať romantická blízkosť. Podľa vedcov sa tieto pocity navzájom nevylučujú.
Spokojnejší účastníci mali častejšie vyššie vzdelanie, stabilné zamestnanie a lepšiu finančnú situáciu. Častejšie boli extrovertnejší, mali nižšiu mieru neuroticizmu, teda sklonu k negatívnym emóciám, a lepšie hodnotili svoje fyzické zdravie. Medzi menej spokojnými účastníkmi sa častejšie objavovali finančné ťažkosti, horší zdravotný stav a vyššia emocionálna nestabilita.
Tieto zistenia však neznamenajú, že konkrétne osobnostné vlastnosti automaticky spôsobujú šťastie. Vedci identifikovali súvislosti, nie jednoznačné príčiny.
Partnerský status sám osebe neurčuje životnú spokojnosť. Dôležitú úlohu môžu zohrávať priateľstvá, rodinné vzťahy, finančná istota, zdravie aj pocit osobného naplnenia. Štúdia netvrdí, že nezadaní sú šťastnejší než ľudia vo vzťahoch; ukazuje však, že dlhodobý život bez partnera nemusí nevyhnutne viesť k poklesu spokojnosti.