Červené Ferrari 348 TB, ktoré približne 25 rokov patrilo rodine rakúskeho milionára Richarda Lugnera, zmizlo z podzemnej garáže vo Wiener Neudorfe. Tridsaťročný Slovák sa pred súdom priznal k účasti na krádeži a prevoze auta na Slovensko. Dostal dva a pol roka nepodmienečného väzenia, no vozidlo v hodnote približne 100-tisíc eur sa dodnes nenašlo.
Prípad sa dostal pred Krajinský súd vo Wiener Neustadte v stredu 28. októbra. Obžalovaný tvrdil, že za svoju úlohu pri krádeži dostal iba 5 000 eur. Jeho 54-ročného otca, ktorý čelil obžalobe tiež, súd oslobodil. Ani jeden rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Ferrari z roku 1993 bolo v minulosti registrované na Lugnerovu bývalú manželku Christine a staral sa oň najmä ich syn Alexander. Lugner, ktorého v Rakúsku prezývali Mörtel, patril k najznámejším osobnostiam tamojšieho spoločenského života. Preslávil sa podnikaním aj pravidelnou účasťou na Viedenskom opernom plese, kam pozýval zahraničné celebrity. Zomrel v auguste 2024 vo veku 91 rokov.
Krátko pred krádežou si Ferrari kúpil 53-ročný Roman G. Auto preňho nebolo iba drahým športiakom, ale splneným snom. „Bolo to skutočné auto mojich snov, na ktoré som si našetril vlastnými silami,“ povedal. Hodnotu vozidla odhadoval približne na 100-tisíc eur. Hoci malo viac ako 30 rokov, podľa jeho slov bolo vo veľmi dobrom stave a na tachometri malo asi 58-tisíc kilometrov.
Krádež sa pravdepodobne odohrala v noci na 25. apríla 2025. Ferrari stálo v podzemnej garáži obytného komplexu vo Wiener Neudorfe, južne od Viedne. Miestny klub majiteľov športových áut si tam prenajímal 35 parkovacích miest. V garáži boli aj ďalšie dve Ferrari, ktoré sa podľa obžaloby páchatelia pokúsili ukradnúť, no nepodarilo sa im ich naštartovať. Červené Ferrari 348 TB napokon zmizlo a vyšetrovanie ukázalo, že sa dostalo na Slovensko.
Podľa majiteľa sa v telefóne hlavného obžalovaného našli fotografie Ferrari, ktoré mali vzniknúť približne rok pred jeho zmiznutím. Ak sa potvrdí ich pôvod a dátum, mohlo by to naznačovať, že krádež bola plánovaná vopred.
Pred súdom Slovák tvrdil, že krádež zorganizoval a vykonal muž z Rumunska, ktorého poznal údajne iba pod krstným menom Mario. Sám mal podľa svojej výpovede strážiť okolie a potom odviezť Ferrari na Slovensko. Za túto úlohu vraj dostal 5 000 eur. Podľa jeho verzie mal auto na Slovensku predať Mario.
Keď sa ho predsedníčka senátu opýtala, koľko peňazí za ukradnuté Ferrari dostali, odpovedal: „To neviem.“ Sudkyňu jeho vysvetlenie nepresvedčilo. „A vy očakávate, že tomu uveríme? Že ukradnete Ferrari, dostanete za to 5 000 eur a svojmu komplicovi potom poviete: Tu ho máš, predaj ho,“ reagovala.
Obžalovaný teda tvrdil, že 5 000 eur bola odmena za jeho úlohu pri krádeži a prevoze, nie predajná cena auta. Za koľko bolo Ferrari napokon predané, sa nepodarilo spoľahlivo zistiť. Ani totožnosť údajného komplica vystupujúceho pod menom Mario nebola v zverejnených správach jednoznačne objasnená.
Na lavici obžalovaných sedel aj otec hlavného obžalovaného. Podozrenie voči nemu vyvolalo okrem iného to, že Mercedes používaný pri krádežiach bol registrovaný na jeho meno. Muž účasť na trestnej činnosti odmietal a tvrdil, že auto síce bolo formálne napísané na neho, v skutočnosti ho však používal jeho syn.
Obhajoba predložila výpisy telefonických spojení, ktoré mali podporiť tvrdenie, že 54-ročný muž bol v čase krádeže na Slovensku. Otec mal z minulosti dva záznamy v nemeckom registri trestov, samotná trestná minulosť však nedokazuje vinu v tomto prípade. Súd ho napokon oslobodil.
Obžaloba sa týkala aj ďalších krádeží a pokusov o krádež. Podľa rakúskych médií sa páchatelia podieľali na krádeži dvoch motocyklov KTM v Schwechate neďaleko Viedne. Tretí motocykel značky Yamaha zostal na mieste, pretože sa už nezmestil do vozidla určeného na prepravu. Vyšetrovatelia sa zaoberali aj krádežou diagnostického zariadenia z automobilu BMW. Neskôr ho našli na pozemku otca hlavného obžalovaného na Slovensku, kde sa nachádzala aj dielňa, ktorú podľa výpovedí využíval jeho syn.
Polícia pri prehliadke zaistila aj zariadenie umožňujúce zasahovať do identifikačných čísel vozidiel. Obžalovaný sa snažil otca zbaviť podozrenia aj v súvislosti s týmito nálezmi: „On o tom nič nevedel, do tej dielne vôbec nechodí,“ tvrdil pred súdom. Samotné nájdenie predmetov na otcovom pozemku ešte nedokazovalo, že o ich pôvode vedel alebo sa na krádežiach podieľal.
Tridsaťročný Slovák mal podľa medializovaných informácií už štyri predchádzajúce odsúdenia, tri na Slovensku a jedno v Rakúsku. Prokuratúra mu pripisovala škodu presahujúcu 300-tisíc eur; tá sa týkala viacerých skutkov v obžalobe, nielen Ferrari. Obžalovaný výšku škody spochybňoval a odmietal tvrdenie, že konal v rámci organizovanej zločineckej skupiny.
Pôvodne mali pred súdom stáť traja Slováci, no tretí obžalovaný sa pre zdravotné dôvody na pojednávanie nedostavil. Sudkyňa jeho prípad vyčlenila na samostatné konanie.
Krajinský súd vo Wiener Neustadte uložil 30-ročnému Slovákovi dva a pol roka nepodmienečného väzenia a jeho otca spod obžaloby oslobodil. Rozhodnutia boli vynesené v prvom stupni a zatiaľ nie sú právoplatné. Rozsudok však nevyriešil najväčšiu záhadu: kde sa Ferrari nachádza.
Majiteľ uviedol, že po krádeži sa objavili informácie o tom, že auto videli na Slovensku ešte s pôvodnými rakúskymi evidenčnými číslami. Ani táto stopa však neviedla k jeho nájdeniu. „Žiaľ, dodnes sa neobjavilo,“ povedal Roman G. Zároveň uviedol, že je v kontakte s poisťovňou a ak sa vozidlo nenájde, hrozí mu podľa jeho slov značná finančná strata.