Rusko by mohlo využiť rokovania o ukončení vojny na Ukrajine na presadenie požiadaviek, ktoré by zmenili bezpečnostnú situáciu v Európe. Podľa diplomatických zdrojov sa Moskva usiluje otvoriť aj otázku budúceho rozmiestnenia vojenských síl NATO. Jedným z možných cieľov je obmedzenie prítomnosti spojeneckých jednotiek v krajinách, ktoré vstúpili do Aliancie po roku 1997. Takýto zámer by sa mohol dotknúť aj Slovenska, kde od roku 2022 pôsobí mnohonárodné bojové zoskupenie NATO.
Zatiaľ však ide o predpokladané ruské vyjednávacie požiadavky, nie o prijatú dohodu ani rozhodnutie o stiahnutí vojakov. Moskva podľa diplomatov chce, aby sa rozhovory netýkali iba ukončenia bojov na Ukrajine, ale aj širšieho usporiadania bezpečnosti v Európe. Vladimir Putin už v minulosti označoval rozširovanie NATO za jednu z hlavných príčin konfliktu. Prípadné požiadavky by preto mohli zasiahnuť bezpečnostné záujmy viacerých členských štátov.
O potrebe zapojiť európske krajiny do rokovaní hovoril v nedeľu 25. októbra poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov. V rozhovore pre ruské štátne médiá uviedol, že doterajšie pokusy dosiahnuť dohodu medzi Moskvou, Kyjevom a Washingtonom nepriniesli očakávaný výsledok. Podľa neho sa ukázalo, že samotné Spojené štáty nedokážu presvedčiť Ukrajinu, aby prijala podmienky požadované Ruskom. Kremeľ preto považuje za potrebné rokovať aj s európskymi štátmi, ktoré poskytujú Ukrajine významnú vojenskú a finančnú pomoc.
„Predtým sa po Anchorage zdalo, že americká administratíva by mohla niečo nadiktovať a prinútiť Kyjev, aby sa podriadil. Zatiaľ to však v skutočnosti nefunguje,“ vyhlásil Ušakov. Narážal na stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške v roku 2025. „Nestačí hovoriť iba s Kyjevom, musíme hovoriť s celou Európou, ktorá Kyjev plne podporuje,“ dodal. Jeho slová naznačujú, že Moskva považuje európsku podporu Ukrajiny za prekážku pri presadzovaní svojich podmienok.
Podľa diplomatických zdrojov by Putin mohol požadovať, aby NATO obmedzilo vojenskú prítomnosť v Európe na úroveň spred roku 1997. V tom čase ešte do Aliancie nevstúpila prvá skupina bývalých komunistických krajín strednej Európy. Česko, Poľsko a Maďarsko sa stali členmi v roku 1999 a Slovensko nasledovalo v marci 2004. Neskôr sa NATO rozšírilo aj o pobaltské štáty a ďalšie krajiny.
Rok 1997 má aj diplomatický význam: NATO a Rusko vtedy podpísali Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti. Dokument mal vytvoriť základ spolupráce po skončení studenej vojny a znížiť riziko konfrontácie. Moskva sa však neskôr opakovane usilovala presadiť obmedzenia vojenskej prítomnosti Aliancie v štátoch, ktoré do nej vstúpili po tomto období.
Podobné návrhy predložilo Rusko v decembri 2021, niekoľko týždňov pred začiatkom rozsiahlej invázie na Ukrajinu. V návrhoch bezpečnostných dohôd so Spojenými štátmi a NATO žiadalo zastavenie ďalšieho rozširovania Aliancie a výrazné obmedzenie rozmiestňovania jej vojsk a zbraní vo východnej Európe. Západné krajiny odmietli požiadavky, ktoré by obmedzili ich schopnosť brániť členské štáty, no boli pripravené rokovať o kontrole zbrojenia a ďalších bezpečnostných opatreniach. Invázia z februára 2022 následne viedla k výraznému posilneniu obrany východného krídla NATO.
Slovensko by sa mohlo ocitnúť priamo v centre sporu. Na jeho území pôsobí mnohonárodné bojové zoskupenie NATO, vytvorené ako súčasť posilňovania obrany východného krídla po ruskej invázii. Jeho úlohou je odradiť prípadného útočníka a zabezpečiť pripravenosť spojeneckých síl v prípade ohrozenia.
Podľa údajov NATO vedie zoskupenie Španielsko, ktoré prevzalo velenie od Česka v júli 2024. Zúčastňujú sa na ňom aj vojaci z Česka, Portugalska, Rumunska a Slovinska. Jednotka má tanky, delostrelectvo, ženijné jednotky a ďalšie vojenské kapacity. V prípade potreby môže prijať ďalšie tisíce vojakov a rozšíriť sa na úroveň brigády.
Mnohonárodné jednotky pôsobia najmä vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť, kde absolvujú spoločné cvičenia. Podľa španielskeho ministerstva obrany tvorí španielsky príspevok približne 800 vojakov a viac než 200 vojenských vozidiel rôznych typov. Pripravenosť zoskupenia preverovali aj cvičenia zamerané na rýchle posilnenie ďalšími spojeneckými silami.
Ak by Moskva žiadala návrat k rozmiestneniu síl NATO spred roku 1997, mohla by sa usilovať aj o stiahnutie alebo obmedzenie zahraničných jednotiek zo Slovenska. Takýto krok by zmenil súčasný spôsob zabezpečenia obrany krajiny. Neznamenal by však automatické vystúpenie Slovenska z NATO ani zánik záväzku kolektívnej obrany: členstvo v Aliancii a rozmiestnenie jej vojenských síl sú dve odlišné otázky.
Pri hodnotení možných dôsledkov je potrebná opatrnosť. Diplomatické zdroje hovoria o tom, čo by Rusko mohlo požadovať, nie o tom, čo už západné štáty prijali. Nie je potvrdené, že Moskva predložila nový záväzný návrh dohody s konkrétnym zoznamom jednotiek určených na stiahnutie. NATO neoznámilo, že plánuje odchod svojich mnohonárodných síl zo Slovenska.
Európske diplomatické zdroje naďalej odmietajú ruské požiadavky na oslabenie obrany NATO. Podľa jedného z predstaviteľov sa ich postoj nezmenil od januára 2022, keď Aliancia odpovedala na predchádzajúce ruské bezpečnostné návrhy. Západné krajiny vtedy odmietli stiahnutie spojeneckých jednotiek z východnej Európy, hoci pripustili rokovania o ďalších bezpečnostných otázkach. Aj nové požiadavky by preto pravdepodobne narazili na odpor viacerých členských štátov.
Možné zmeny by sa netýkali iba Slovenska. Rusko by podľa diplomatických zdrojov mohlo žiadať obmedzenie vojenskej prítomnosti NATO v Poľsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Fínsku. Všetky tieto krajiny majú spoločnú hranicu s Ruskom a zohrávajú dôležitú úlohu pri obrane severnej a východnej časti Aliancie.
NATO v súčasnosti udržiava na východnom krídle deväť mnohonárodných bojových zoskupení: v Bulharsku, Estónsku, Fínsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Ich veľkosť a zloženie sa líšia podľa bezpečnostných potrieb jednotlivých krajín. Aliancia ich označuje za obranné jednotky, ktorých úlohou je odradiť prípadnú agresiu a umožniť rýchlu reakciu spojencov. Prípadné obmedzenie misií by zasiahlo aj Česko, ktorého vojaci pôsobia v zoskupení na Slovensku a zapájajú sa do ďalších obranných úloh NATO.
Nové diplomatické rozhovory by sa podľa dostupných informácií mohli uskutočniť v prvej polovici novembra. Rusko súhlasilo s obnovením rokovaní na technickej úrovni za účasti predstaviteľov Moskvy, Kyjeva a Washingtonu. Ako možné miesto stretnutia sa spomína Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch, no definitívny termín ani miesto zatiaľ neboli potvrdené. Ušakov zároveň upozornil, že od prvého kola neočakáva zásadný prelom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal najavo, že Kyjev má záujem o rokovania s konkrétnymi výsledkami. Medzi možné témy patria čiastočné prímeria týkajúce sa energetickej infraštruktúry, výmeny zajatcov a bezpečnosti vývozu obilia. Ukrajina zároveň naďalej požaduje bezpečnostné záruky, ktoré by zabránili opakovaniu ruskej agresie.
Prepojenie ukončenia bojov s obmedzením vojenskej prítomnosti NATO by mohlo otvoriť jeden z najspornejších bodov budúcich rozhovorov. Výsledok zostáva neistý. Pre Slovensko bude rozhodujúce, či sa ruské požiadavky skutočne dostanú na rokovací stôl a ako na ne odpovedia spojenci. Rozhodnutie o obmedzení mnohonárodného zoskupenia zatiaľ nepadlo.