Tím špeciálneho prokurátora vo štvrtok opätovne žiadal trest smrti pre bývalého juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola. Návrh predložil počas odvolacieho konania v prípade obvinenia z vedenia povstania.
Súd nižšej inštancie začiatkom roka odsúdil Juna na doživotie za vyvolanie nepokojov v súvislosti s vyhlásením stanného práva 3. decembra 2024. „Neexistuje žiadny dôvod váhať pri uložení trestu smrti,“ uviedol jeden z členov prokurátorského tímu. „Najsilnejším argumentom proti trestu smrti je možnosť pochybiť v rozsudku, avšak v tomto prípade na to nie je žiadny priestor,“ zdôraznil.
Jun vyhlásil stanné právo s odôvodnením, že chce zbaviť krajinu protivládnych síl. Parlament však jeho nariadenie zrušil už o šesť hodín. Počas jeho platnosti armáda nasadila jednotky v budove Národného zhromaždenia. Súd nižšej inštancie vo februári dospel k záveru, že išlo o pokus paralyzovať parlament a zadržať kľúčových politikov.
„Najvyšší veliteľ, ktorý prisahal, že bude konať v súlade s ústavou, namiesto toho vyslal vojakov so zbraňami namierenými na ľudí,“ uviedol člen tímu špeciálneho prokurátora. „Ide o neodpustiteľný zločin, ktorý zničil ústavný poriadok a pokúsil sa vrátiť čas v Kórejskej republike 40 rokov naspäť,“ vyhlásil.
Bývalý prezident trvá na tom, že stanné právo malo byť varovaním pre opozíciu, ktorá sa opakovane usilovala odvolať vysokopostavených vládnych predstaviteľov a znížiť štátny rozpočet. Prokurátorský tím označil rozsudok nižšieho súdu za príliš mierny. Podľa neho skutočnosť, že sa trest smrti nevykonáva, sama osebe neznamená, že ho nemožno uložiť.
Amnesty International zaradila Južnú Kóreu medzi krajiny, kde sa trest smrti nevykonáva od decembra 1997. Trestné právo stanovuje pre vodcu povstania tri možné tresty: trest smrti, doživotné väzenie alebo doživotné väzenie bez povinnej práce. Odvolací súd v Soule naplánoval ešte dve pojednávania, potom určí termín vyhlásenia rozsudku.