Pre Jaqueline Gmackovú z brazílskeho mesta Papanduva sa obyčajná tabletka proti bolesti stala začiatkom životnej skúšky. Ibuprofén si vzala v roku 2011, aby zmiernila menštruačné kŕče. Jej telo však zareagovalo mimoriadne vzácnou a nebezpečnou reakciou.
Približne do 48 hodín ju začalo svrbieť a páliť oko a v ústach sa jej vytvorili pľuzgiere. Stav sa prudko zhoršoval a pľuzgiere sa rozšírili aj na tvár a ďalšie časti tela. Lekári zistili, že trpí Stevensovým-Johnsonovým syndrómom (SJS), zriedkavou a potenciálne smrteľnou reakciou, ktorú môžu vyvolať niektoré lieky alebo infekcie.
Medzi lieky spájané so SJS patria aj niektoré bežne používané lieky proti bolesti vrátane ibuprofénu. Stav Jaqueline bol natoľko vážny, že ju lekári uviedli do umelého spánku. Zostala v ňom 17 dní.
Keď sa prebudila, spočiatku vôbec netušila, čo sa s ňou stalo. „Akoby som horela zvnútra,“ opísala neskôr svoje utrpenie. Celé telo mala obviazané, videla rozmazane a v hrdle mala zavedenú hadičku. Až postupne pochopila, aký vážny bol jej stav.
Lekári jej podľa vlastných slov povedali, že bolo zázrakom, že prežila. Rodina jej niekoľko dní nedovolila pozrieť sa do zrkadla. Keď sa napokon uvidela, mala problém samu seba spoznať.
Prebudením z umelého spánku sa jej boj neskončil. Stevensov-Johnsonov syndróm vážne poškodil jej oči a Gmacková odvtedy absolvovala viac ako dve desiatky zákrokov. Podľa jej najnovšej výpovede ich bolo celkovo 26. Podstúpila okrem iného transplantácie rohovky, plodovej membrány aj kmeňových buniek.
Trpela tiež perforáciou rohovky, keď sa v jej prednej priehľadnej časti vytvoril otvor. Lekári sa ďalšími dvoma transplantáciami rohovky pokúsili zabrániť ďalšiemu poškodeniu. Prvá nebola úplne úspešná a pri druhej jej museli dočasne zošiť viečka, aby oko ochránili.
Po rokoch liečby jej lekári oznámili, že poškodenie pravého oka je také rozsiahle, že zrak sa jej už nevráti. Na ľavom oku jej zostalo len veľmi obmedzené videnie. Dokáže rozoznať tvary a trochu svetla, no na ulici nerozoznáva tváre a sama má problém chodiť, pretože nevidí schody, diery či iné prekážky.
„Trvalo mi, kým som prijala realitu. Prežívala som skutočný smútok,“ priznala Gmacková. Postupne sa učí orientovať pomocou zvukov, vôní, dotykov a hlasov ľudí okolo seba.
Stevensov-Johnsonov syndróm je zriedkavé ochorenie, pri ktorom vznikajú bolestivé vyrážky a pľuzgiere na koži a slizniciach. Následne môže dochádzať aj k odlupovaniu kože. Postihnuté môžu byť ústa, nos, oči či pohlavné orgány a pacient potrebuje okamžitú nemocničnú starostlivosť.
S užívaním ibuprofénu boli hlásené závažné kožné reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Ide však o veľmi zriedkavé komplikácie. Oficiálne informácie o lieku upozorňujú, že pri príznakoch takejto závažnej kožnej reakcie treba ibuprofén okamžite vysadiť a vyhľadať lekársku pomoc.
Gmacková odvtedy ibuprofén ani podobné protizápalové lieky neužíva. Napriek trvalým následkom hovorí, že sa postupne učí žiť so svojím novým stavom.
„Stále to bolí a sú dni, keď ma premôže strach,“ priznala. Zároveň však dodáva, že má aj dni plné smiechu a malých víťazstiev. „Nie preto, že je všetko za mnou, ale preto, že som sa nevzdala.“