V Spojených štátoch sa šíri trend, pri ktorom ľudia používajú nikotínové vrecúška v snahe zlepšiť si pamäť, koncentráciu a pracovný výkon. Niektorí tvrdia, že im pomáhajú myslieť rýchlejšie a efektívnejšie. Odborníci však upozorňujú, že za krátkodobým povzbudením sa môže skrývať nebezpečná závislosť. Dostupné poznatky pritom nedokazujú, že by nikotín zvyšoval inteligenciu.
Nikotín sa kedysi spájal najmä s cigaretami a ich negatívnymi zdravotnými dôsledkami. Dnes sa objavuje aj medzi technologickými nadšencami, podnikateľmi a ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o biohacking – snahu zlepšovať fungovanie tela a mozgu pomocou rôznych postupov, technológií či látok.
Niektorí priaznivci tohto prístupu experimentujú s nízkymi dávkami nikotínu. Namiesto cigariet si vyberajú vrecúška, ktoré sa vkladajú pod hornú peru. Tvrdia, že im pomáhajú lepšie sa sústrediť, zvládať náročné pracovné úlohy a udržať pozornosť počas dlhých hodín.
Americký podnikateľ Dave Asprey, známy propagovaním biohackingu, otvorene hovorí o experimentovaní s rôznymi metódami na zlepšenie mentálneho výkonu. Podľa priaznivcov tohto prístupu môže byť nikotín nástrojom na zvýšenie produktivity.
Argumentujú tým, že samotný nikotín nie je totožný s cigaretovým dymom, pri ktorého vzniku spaľovaním tabaku vzniká množstvo toxických a rakovinotvorných látok. To však neznamená, že nikotín používaný samostatne je neškodný. Odborníci upozorňujú, že ide o silne návykovú látku, ktorá ovplyvňuje nervový systém, srdcovú frekvenciu aj krvný tlak.
Nikotín pôsobí na receptory v mozgu, ktoré za bežných okolností reagujú na neurotransmiter acetylcholín. Ten zohráva dôležitú úlohu pri učení, pamäti a pozornosti. Nikotín ovplyvňuje aj uvoľňovanie dopamínu, ktorý súvisí s motiváciou a pocitom odmeny.
Niektoré vedecké štúdie naznačujú, že nikotín môže krátkodobo zlepšiť určité aspekty pozornosti, reakčný čas alebo pracovnú pamäť. Metaanalýza 41 kontrolovaných experimentov zaznamenala mierne pozitívne účinky pri viacerých úlohách zameraných na pozornosť a pamäť. Výsledky výskumu však nie sú jednoznačné: systematický prehľad 32 štúdií z roku 2020 dospel k záveru, že účinky nikotínu na kognitívny výkon nie sú konzistentné.
Krátkodobé zlepšenie koncentrácie nie je dôkazom vyššej inteligencie ani dlhodobo lepšieho pracovného výkonu.
Schopnosť nikotínu ovplyvňovať dopamínový systém je podľa lekárov jedným z hlavných dôvodov jeho návykovosti. Pri opakovanom používaní si mozog na látku postupne zvyká. Keď ju človek nedostane, môžu sa objaviť podráždenosť, nepokoj, zhoršená koncentrácia či silná chuť na ďalšiu dávku.
Vzniká tak paradox: človek môže mať pocit, že nikotín mu pomáha lepšie myslieť, hoci v skutočnosti iba dočasne zmierňuje príznaky abstinencie. Americká pľúcna asociácia preto varuje pred prezentovaním nikotínu ako neškodnej pomôcky na zlepšenie výkonnosti.
Nikotínové vrecúška síce neprodukujú cigaretový dym, stále však obsahujú návykovú látku a ich dlhodobé zdravotné dôsledky nie sú úplne preskúmané. Vedecké dôkazy zatiaľ neposkytujú dostatočný základ na odporúčanie nikotínu zdravým nefajčiarom ako prostriedku na zlepšenie myslenia. Prípadné krátkodobé účinky na pozornosť treba posudzovať spolu s rizikom závislosti: nikotín môže mozog na chvíľu povzbudiť, no automaticky z nikoho génia neurobí.