Práca na pozemku v egyptskej obci Bahbit al-Higara sa zmenila na archeologický objav. Poľnohospodár Chálid al-Šáhat Chalíl narazil na ružový kameň s hieroglyfmi a oznámil nález úradom. Archeológovia potom odkryli pozostatky dvoch monumentálnych sôch. Jedna z nich mohla pôvodne merať približne 8,5 metra aj s podstavcom a pravdepodobne zobrazovala faraóna Ramessa II.
Obec leží v delte Nílu na severe Egypta. Niektoré správy uvádzali, že sa nález objavil na uhorkovom poli; táto okolnosť však nie je jednoznačne potvrdená. Egyptské ministerstvo cestovného ruchu a pamiatok hovorilo o pozemku miestneho obyvateľa, ďalšie správy uvádzali pestovanie uhoriek v skleníku. Guvernér provincie Gharbíja Alaa Abdel Moaty údajne pri návšteve farmárovho domu zažartoval: „Vidíte? Uhorky prinášajú archeologické nálezy.“
Najvýraznejším nálezom je hlava monumentálnej sochy vysoká približne 1,6 metra. Panovník má na hlave dvojitú korunu, ktorá v starovekom Egypte symbolizovala vládu nad Horným a Dolným Egyptom. Archeológovia sa domnievajú, že ide o Ramessa II., jedného z najvýznamnejších vládcov starovekého Egypta. Socha mohla mať pôvodne približne 8,5 metra vrátane podstavca.
Možnú totožnosť panovníka podporujú aj ďalšie fragmenty: výskumníci našli časť zadného piliera s kráľovským menom a titulmi. Na ružovom žulovom bloku, ktorý poľnohospodár objavil ako prvý, sú hieroglyfické nápisy označujúce panovníka ako „kráľa Horného a Dolného Egypta“ a „syna boha Rea“. Re bol v staroegyptskom náboženstve bohom Slnka a patril medzi najvýznamnejšie božstvá.
Pod zemou sa našli aj časti druhej monumentálnej kráľovskej sochy. Zachovaný fragment meria približne 2,4 metra; tvár je pomerne dobre zachovaná a podľa odborníkov má podobné črty ako prvý nález. Panovník má tradičnú kráľovskú pokrývku hlavy nazývanú nemes, ktorej časti sa však nezachovali. Socha nemá nohy ani podstavec. Aj ona by mohla zobrazovať Ramessa II., jej totožnosť však archeológovia zatiaľ definitívne nepotvrdili. Ďalší výskum má objasniť, či obe diela vznikli v rovnakom období, na čo slúžili a či spolu historicky súviseli.
Egyptské úrady ocenili, že farmár nález bezodkladne nahlásil. Minister cestovného ruchu a pamiatok Šaríf Fathí vyzdvihol jeho rozhodnutie obrátiť sa na príslušné inštitúcie. Ministerstvo zdôraznilo význam spolupráce miestnych obyvateľov pri ochrane egyptského archeologického dedičstva. Poľnohospodára a jeho manželku úrady odmenili cestou do Saudskej Arábie, kde môžu vykonať umru, moslimskú púť do Mekky.
Výskum sa po odkrytí sôch nekončí. Hišám el-Leithí, generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky, uviedol: „Archeologický výskum bude pokračovať,“ Odborníci dúfajú, že nájdu ďalšie fragmenty, ktoré pomôžu zrekonštruovať pôvodnú podobu sôch a objasniť ich historické súvislosti.
Bahbit al-Higara leží severne od Káhiry v provincii Gharbíja. Oblasť je známa pozostatkami rozsiahleho chrámu zasväteného bohyni Eset, jednej z najvýznamnejších postáv staroegyptského náboženstva. Nové nálezy môžu priniesť ďalšie informácie o vývoji tejto časti Egypta a monumentálnych stavbách, ktoré tu v minulosti stáli.
Ramesse II. vládol približne v rokoch 1279 až 1213 pred naším letopočtom, teda viac než šesť desaťročí. Počas jeho vlády vznikli mnohé chrámy, sochy a ďalšie monumentálne stavby. Medzi najznámejšie pamiatky spojené s jeho menom patria skalné chrámy v Abú Simbel na juhu Egypta, pred ktorými dodnes stoja obrovské sochy faraóna. Nález v delte Nílu môže pomôcť lepšie pochopiť históriu oblasti aj obdobie jeho vlády.