Predstava psychopata často vyvoláva strach, no podľa bývalého agenta FBI môže medziľudské vzťahy a rodiny dlhodobo ničiť aj iný typ osobnosti. Joe Navarro, ktorý 25 rokov pracoval v americkom Federálnom úrade pre vyšetrovanie, upozorňuje na takzvaný malígny narcizmus.
Navarro pôsobil v kontrarozviedke a stal sa členom programu FBI zameraného na behaviorálnu analýzu v otázkach národnej bezpečnosti. Desaťročia sa venoval neverbálnej komunikácii a ľudskému správaniu, pričom svoje skúsenosti neskôr spracoval aj v knihách vrátane Dangerous Personalities.
Na otázku, aký typ osobnosti považuje za najnebezpečnejší, neoznačil za hlavný problém psychopata. „Z pošty, ktorú som dostal za posledných desať či dvanásť rokov od napísania tej knihy, je malígny narcista pravdepodobne tým, kto spôsobuje najviac škôd na medziľudskej úrovni,“ povedal Navarro.
Podľa jeho vysvetlenia malígny narcista nadhodnocuje vlastnú hodnotu a zároveň znižuje hodnotu ostatných ľudí. Narcistické osobnosti sa môžu považovať za výnimočné, privilegované a oprávnené na osobitné zaobchádzanie. Pravidlá podľa nich platia predovšetkým pre ostatných a za vlastné chyby často odmietajú prevziať zodpovednosť.
Pri malígnom narcizme sa k týmto vlastnostiam pridávajú ďalšie črty. Odborná literatúra ho opisuje ako kombináciu výrazného narcizmu, antisociálneho správania, paranoidných tendencií a sadistických čŕt.
Človek s takýmto súborom vlastností nemusí byť násilným zločincom. Nemusí vykrádať banky, fyzicky napádať ľudí ani skončiť vo väzení. Môže pôsobiť v bežnom prostredí, napríklad v partnerskom vzťahu, v rodine alebo na pracovisku. „Malígny narcista, ktorý nadhodnocuje seba a znehodnocuje ostatných, spôsobuje veľké škody,“ vysvetlil Navarro.
Následky môžu byť psychické, emocionálne aj finančné. Takýto človek môže svoje okolie ovládať, manipulovať ním a využívať ho na posilňovanie vlastného postavenia.
Psychopatia a narcizmus však nie sú totožné pojmy. Americká psychiatrická asociácia charakterizuje narcistickú poruchu osobnosti ako pretrvávajúci vzorec grandiozity, potreby obdivu a nedostatku empatie. Človek môže mať narcistické vlastnosti bez toho, aby spĺňal diagnostické kritériá poruchy.
Psychopatia sa spája okrem iného s nedostatkom empatie a výčitiek, manipulatívnosťou či antisociálnym správaním. Ani psychopatia však nie je v súčasných klasifikáciách DSM a ICD vedená ako samostatná diagnóza. Jej vlastnosti sa čiastočne prekrývajú najmä s antisociálnou poruchou osobnosti.
Jeden človek môže podľa Navarra vykazovať súčasne vlastnosti malígneho narcistu aj psychopatické črty. Pri historických príkladoch spomína Adolfa Hitlera a Josifa Stalina, u ktorých poukazuje na kombináciu výrazného narcizmu, paranoje a bezohľadnosti voči iným ľuďom. Takéto hodnotenie však nie je klinickou diagnózou stanovenou psychiatrom počas ich života, ale spätným posúdením správania a známych osobnostných čŕt.
Spojenie podobných vlastností s prakticky neobmedzenou mocou môže mať podľa Navarra katastrofálne následky. Pri diktátoroch už nejde iba o ničenie partnerských alebo pracovných vzťahov, pretože ich rozhodnutia môžu zasiahnuť celé národy a pripraviť o život milióny ľudí.
Samotný pojem malígny narcizmus nie je nový. Termín zaviedol sociálny psychológ Erich Fromm a v psychiatrii ho neskôr rozpracoval psychoanalytik Otto Kernberg. Odborný prehľad publikovaný v časopise Psychiatria Danubina ho opisuje ako syndróm pozostávajúci zo štyroch výrazných zložiek: narcistickej poruchy osobnosti, antisociálneho správania, sadizmu a paranoidnej orientácie.
Človek s takýmito vlastnosťami teda nemusí iba túžiť po obdive a cítiť sa nadradene. Môže byť zároveň mimoriadne manipulatívny, nedôverčivý, agresívny a bezohľadný voči potrebám druhých. Uspokojenie môže nachádzať v kontrole alebo ponižovaní iných.
Malígny narcizmus však nie je samostatnou oficiálnou psychiatrickou diagnózou. V hlavných klasifikáciách DSM ani ICD neexistuje všeobecne prijatý štruktúrovaný rozhovor či jednoduchý test, pomocou ktorého by psychiater niekoho takto označil. Absencia jednotných diagnostických kritérií zároveň komplikuje odborný výskum.
Človeka preto nemožno označiť za malígneho narcistu iba preto, že je sebecký, nepríjemný, manipulatívny alebo má niekoľko podobných vlastností. Posúdenie osobnosti patrí odborníkovi a samotné označenie nemôže nahradiť psychiatrické vyšetrenie.
Navarro sa sústreďuje najmä na následky pre ľudí, ktorí s takouto osobnosťou žijú alebo pracujú. Kým násilný zločin býva okamžite viditeľný a často vedie k zásahu polície, psychické poškodzovanie partnera alebo rodiny môže pokračovať celé roky.
Podľa Navarra ho reakcie ľudí, ktorí sa mu po vydaní knihy Dangerous Personalities ozývali, utvrdili v presvedčení, že malígny narcizmus môže mať na medziľudské vzťahy mimoriadne ničivý vplyv. Pri najťažších formách patologického narcizmu môže byť liečba náročná. Problémom môže byť chronické klamanie, antisociálne správanie, paranoja či potešenie z kontroly a zastrašovania druhých.
Nebezpečného človeka podľa Navarra nemusí prezradiť kriminálna minulosť ani otvorené násilie. Dôležitejšie môže byť dlhodobé správanie: spôsob, akým zaobchádza s ľuďmi, či ich využíva, ponižuje a manipuluje nimi a či dokáže prevziať zodpovednosť za vlastné konanie.