Človek na sklonku života môže zažívať živé sny a vízie, ktoré mu prinášajú pokoj, no nie vždy sú príjemné. Lekár Christopher Kerr, ktorý sa venuje starostlivosti o nevyliečiteľne chorých, hovorí, že v zážitkoch mnohých pacientov sa opakuje motív zosnulých blízkych, ktorí im za života poskytovali bezpodmienečnú lásku.
Kerr uskutočnil viac ako 1 500 rozhovorov s pacientmi na konci života, aby lepšie porozumel ich psychickým a duchovným zážitkom. O svojich pozorovaniach nedávno hovoril v podcaste moderátora Stevena Bartletta a priblížil, čo podľa pacientov prežívajú v tomto období.
Podľa Kerra sa veľmi intenzívne sny alebo vízie objavujú približne u 90 percent pacientov, ktorých skúmal. Ich obsah sa často týka ľudí, ktorí už zomreli, no v živote pacienta mali veľký význam. „Prevažujúcou témou je, že vidia ľudí, ktorých milovali a stratili. A veľmi konkrétne ide o tých, ktorí ich milovali bezpodmienečne a úprimne. Tí, ktorí takúto lásku neposkytovali, sa v týchto zážitkoch neobjavujú,“ vysvetlil lekár.
Kerr sa domnieva, že takéto vízie môžu umierajúcim prinášať útechu v náročnom období pre nich aj ich rodiny. Predstava opätovného stretnutia so zosnulými blízkymi môže mať podľa neho hlboký emocionálny význam. „Ak by som umieral, najväčšiu útechu by mi prinieslo, keby som videl svojich zosnulých príbuzných,“ uviedol.
Kerr, ktorý sa venuje aj neurobiológii, upozorňuje na intenzitu týchto skúseností. Pacienti ich podľa neho často opisujú ako mimoriadne realistické, akoby sa udalosti skutočne odohrávali. Keď mali zážitok ohodnotiť podľa toho, nakoľko skutočný im pripadal, na stupnici od nuly do desiatich opakovane uvádzali najvyššiu hodnotu.
Podľa jeho pozorovaní sa tieto skúsenosti líšia od delíria, stavu zmätenosti, pri ktorom môže človek nesprávne vnímať okolie. Delírium býva spojené so strachom, nepokojom či úzkosťou, zatiaľ čo pacienti opisujúci vízie na sklonku života častejšie hovoria o pokoji a úteche. To však neznamená, že všetci prežívajú iba príjemné zážitky: približne 12 percent ľudí, s ktorými Kerr hovoril, uvádzalo aj znepokojujúce alebo nepríjemné sny.
Aj takéto sny môžu mať podľa lekára význam. Niektorým pacientom môžu pomôcť spracovať náročné skúsenosti a priniesť emocionálnu úľavu. „To, čo sme nepochopili, je, že práve tieto zážitky môžu byť niekedy najviac transformačné. Sú to tie, pri ktorých ľudia nachádzajú uzdravenie,“ povedal Kerr.
V rozhovore sa venoval aj predstavám o umieraní. Jednou z nich je presvedčenie, že ľudia v posledných chvíľach intenzívne premýšľajú nad svojimi chybami a ľutujú rozhodnutia z minulosti. Kerr však tvrdí, že vo svojej praxi sa s tým stretáva oveľa zriedkavejšie, než by sa mohlo zdať. Predstava, že umierajúci neustále bilancujú svoje zlyhania, sa podľa neho nemusí zhodovať s tým, čo pacienti skutočne prežívajú.
Odmieta tiež rozšírenú predstavu, že samotné umieranie musí nevyhnutne sprevádzať silná bolesť. Podľa jeho slov môže byť tento proces menej bolestivý, než si mnohí predstavujú. Kerr zároveň pripomína, že skúsenosti ľudí na konci života môžu byť rozmanitejšie, než sa bežne predpokladá. Jeho pozorovania opisujú, ako pacienti vnímajú posledné obdobie života; samy osebe však nedokazujú, čo sa deje po smrti ani či majú tieto vízie nadprirodzený pôvod.